Prepitné a dane v reštaurácii: čo hovorí zákon a kde je sivá zóna

Prepitné, po starom tringelt, je v slovenskej gastronómii samozrejmosť: pár mincí na tácke, zaokrúhlenie účtu nahor, „zvyšok si nechajte". Právne je to však jedna z najmenej upravených oblastí celého podnikania v gastre. Žiaden zákon nedefinuje, čo prepitné je, komu patrí a ako sa deliť s kuchyňou. A čo je najdôležitejšie: Finančná správa k prepitnému dodnes nevydala žiadny samostatný metodický pokyn ani usmernenie. Všetko, čo o zdanení prepitného vieme, sa opiera o všeobecné pravidlá zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o výklady daňových poradcov.

Tento článok zhŕňa, čo je na Slovensku isté, čo je prevažujúci výklad a kde začína sivá zóna. Jedno upozornenie hneď na úvod: ide o informačný text pre majiteľov reštaurácií, nie o daňové poradenstvo. Konkrétne nastavenie vo vašej prevádzke prekonzultujte s účtovníkom alebo daňovým poradcom.

Čo je prepitné z pohľadu práva

Prepitné je dobrovoľná platba hosťa nad rámec účtu, prejav spokojnosti s obsluhou. Práve dobrovoľnosť je právne kľúčová: hosť nemá žiadnu povinnosť prepitné dať a vy ho nesmiete vynucovať. Povinný „poplatok za obsluhu" pripočítaný k účtu nie je prepitné, ale súčasť ceny služby, so všetkými dôsledkami: vstupuje do tržieb, podlieha DPH a hosť ho musí poznať vopred z cenníka. Ak chcete obsluhu spoplatniť, premietnite ju rovno do cien na lístku, nie ako percentuálne prekvapenie na účtenke.

Druhá vec, ktorú zákon nerieši, je vlastníctvo: komu prepitné patrí? Pri hotovosti odovzdanej priamo čašníkovi je odpoveď intuitívna, pri platbe kartou už nie, pretože peniaze pristanú na účte podniku. Rozumné je upraviť to interným pravidlom, k tomu sa dostaneme nižšie.

Spokojnosť hosťa, a teda aj ochota nechať tringelt, sa pritom rodí skôr, než prinesiete prvý chod: rezerváciou bez čakania na telefóne a stolom pripraveným presne na čas príchodu. Presne toto za vás zautomatizuje bezplatný rezervačný systém pre reštaurácie, takže sa tím môže sústrediť na servis, z ktorého prepitné skutočne vzniká.

Prepitné, ktoré prejde cez podnik: príjem zo závislej činnosti

Najprv to, na čom sa daňová prax zhoduje. Ak prepitné prechádza cez podnik a vy ho rozdeľujete zamestnancom, čo je typicky prípad prepitného z platobných kariet alebo spoločnej kasičky, ktorú eviduje zamestnávateľ, ide podľa prevažujúceho výkladu o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Paragraf 5 ods. 1 písm. g) totiž medzi príjmy zo závislej činnosti výslovne zaraďuje aj „príjmy plynúce v súvislosti s výkonom závislej činnosti", bez ohľadu na to, kto ich vypláca. Nezáleží teda na tom, že peniaze nedal zamestnávateľ, ale hosť.

Prakticky to znamená: prepitné, ktoré zamestnávateľ eviduje a rozdeľuje, vstupuje do hrubej mzdy. Odvádza sa z neho preddavok na daň z príjmov aj sociálne a zdravotné odvody, na strane zamestnanca aj zamestnávateľa. Rovnako to vidí aj odborná prax, napríklad príklad z praxe na portáli EPI: aj prepitné je predmetom zdanenia a odvodov do poisťovní. Pre tím je to citeľný rozdiel: z 10 € tringeltu, ktorý hosť pridal ku karte, príde čašníkovi na výplatnú pásku výrazne menej, než hosť zamýšľal. Od roku 2026 navyše platia pri dani z príjmov fyzických osôb nové progresívne pásma, takže presný dosah závisí aj od celkovej mzdy zamestnanca.

Ak si prepitné ponecháva podnik, teda ho nerozdelí ľuďom, je to jednoducho zdaniteľný výnos firmy alebo príjem živnostníka, tak ako zvyšok tržieb. Akonáhle ho neskôr vyplatíte zamestnancom, ste späť pri § 5 a mzdových odvodoch.

Hotovosť priamo čašníkovi: sivá zóna

Teraz tá ťažšia časť. Hotovosť, ktorú hosť nechá priamo obsluhe a ktorá nikdy neprejde pokladňou podniku, zamestnávateľa daňovo nezaujíma: nie je to jeho príjem a nemá z čoho zrážať. Otázka znie, čo s ňou má robiť samotný čašník. A tu slovenské právo jednoznačnú odpoveď nedáva.

Argument „je to dar, dary sa nedania" neobstojí úplne: § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov síce dary z predmetu dane vyníma, výslovne však okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Prepitné za obsluhu je s výkonom práce spojené celkom zjavne. Prevažujúci výklad preto znie, že aj hotovostný tringelt je zdaniteľný príjem: podľa okolností príjem v súvislosti so závislou činnosťou (§ 5), prípadne ostatný príjem podľa § 8, ktorý by mal čašník uviesť v daňovom priznaní.

Buďme úprimní: v praxi sa hotovostné prepitné priznáva zriedka a jeho kontrola je fakticky nemožná. To ale nemení právny stav, mení to len mieru rizika. A práve preto stojí za zopakovanie: neexistuje žiadny metodický materiál Finančnej správy, ktorý by tieto situácie záväzne rozlíšil. Kým nevznikne, pohybuje sa každý výklad hotovostného prepitného v sivej zóne a seriózny poradca vám povie skôr „takto je to obhájiteľné" než „takto je to isté".

Prepitné, DPH a eKasa

Dobrá správa pre podnik: dobrovoľné prepitné sa podľa všeobecných princípov DPH nezahŕňa do základu dane, pretože nie je protihodnotou za vašu službu. Hosť ho dáva nad rámec ceny, z vlastnej vôle a v ľubovoľnej výške. Podmienkou je skutočná dobrovoľnosť a oddelená evidencia, aby bolo z dokladov zrejmé, čo je tržba a čo tringelt. Naopak, povinný príplatok za obsluhu je súčasťou ceny služby a DPH podlieha vždy.

Podobná logika platí pri evidencii tržieb. Nový zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb, ktorý od roku 2026 nahradil starý zákon o ERP (viac v článku o eKase v reštaurácii), definuje v § 2 písm. u) tržbu ako platbu prijatú „z predaja tovaru alebo z poskytovania služby". Dobrovoľné prepitné nie je platbou za tovar ani za službu, z definície teda vyplýva, že tržbou nie je a do eKasy nepatrí. Ide o logický záver z textu zákona, nie o oficiálne stanovisko: aj tu platí, že špecifické usmernenie k prepitnému neexistuje. Ak však prepitné pripočítavate k účtu ako povinnú položku, je to cena služby a do eKasy patrí so všetkým, čo k tomu patrí.

Pozor na jednu zámenu: záloha za rezerváciu nie je prepitné. Zálohová platba je preddavok na budúcu konzumáciu, ktorý sa z účtu odpočíta, a má vlastné pravidlá evidencie aj DPH. Ak so zálohami len začínate, prečítajte si, ako nastaviť zálohy pri rezerváciách; v rezervačnom systéme ViteUneTable ich vyberiete vopred online, čisto oddelené od tržieb aj od tringeltov.

Chystá sa oslobodenie prepitného od dane?

Krátka odpoveď: nie. K septembru 2026 neplatí na Slovensku žiadne oslobodenie prepitného od dane ani od odvodov a žiadna taká novela nebola prijatá. Poslanecký návrh na daňové zvýhodnenie prepitného sa v parlamente objavil už v roku 2024, zákonom sa však nestal; kritický rozbor vtedajšieho návrhu ponúka napríklad advokátska kancelária BUKNA. Pre porovnanie, v Česku sa o zákonnom oslobodení spropitného aktuálne rokuje v parlamente, na Slovensku ale nič také na stole nie je. Ak vám teda niekto tvrdí, že „prepitné sa už nedaní", pýtajte si číslo zákona: žiadne neexistuje.

Ako nastaviť férové pravidlá pre tím

Nech už zákonodarca urobí čokoľvek, najväčšie škody v prevádzke nenapácha daň, ale nejasnosť. Spory o tringelty vedia rozložiť zmenu spoľahlivejšie než plný rezervačný diár v piatok večer. Čo sa osvedčuje:

• Spíšte pravidlá písomne. Interná smernica na jednu stranu A4: čo sa deje s hotovosťou, čo s prepitným z kariet, aký je kľúč delenia (rovným dielom, podľa odpracovaných hodín, podiel pre kuchyňu) a kedy sa vypláca. Ústne „vždy sme to tak robili" prestane fungovať s prvým novým človekom.
• Nezabudnite na kuchyňu. Prepitné dáva hosť obsluhe, ale zážitok vzniká aj za výdajným okienkom. Vopred daný podiel pre kuchyňu z kartových tringeltov je jedno z najlacnejších opatrení proti fluktuácii kuchárov.
• Kartové prepitné vyplácajte rýchlo a čitateľne. Mesačné zúčtovanie vo mzde s viditeľnou položkou na výplatnej páske. Nič nepodkopáva dôveru viac než tringelty, ktoré sa „niekde strácajú" medzi terminálom a výplatou.
• Evidujte prepitné oddelene od tržieb. Kvôli DPH, kvôli mzdám aj kvôli eKase. Väčšina pokladničných systémov vie prepitné ako samostatnú položku; zapnite ju.
• Pracujte s tým, čo výšku tringeltov reálne ovplyvňuje. Prepitné rastie so spokojnosťou hostí a s plynulým servisom; k obom pomôže, keď potvrdenia a pripomienky rezervácií odbaví systém a personál sa venuje stolom, nie telefónu. Terminál s prednastavenými percentami zasa požiada o tringelt za vás, bez trápnej chvíle pri stole.

Časté otázky

Musí čašník zdaniť prepitné prijaté v hotovosti?

Podľa prevažujúceho výkladu áno: dar prijatý v súvislosti s výkonom závislej činnosti nie je od dane oslobodený (§ 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov), takže aj hotovostný tringelt je zdaniteľný príjem. Finančná správa však k prepitnému nevydala žiadne záväzné usmernenie, takže presné zaradenie (§ 5 vs § 8) je predmetom výkladu. V praxi sa hotovostné prepitné priznáva zriedka; právne isté to nie je.

Ako sa zdaňuje prepitné zaplatené kartou?

Prepitné z karty pristane na účte podniku a k obsluhe sa dostane len cez mzdy. Rozdelené prepitné je príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov: vstupuje do hrubej mzdy a platí sa z neho daň aj sociálne a zdravotné odvody. Ak si ho podnik ponechá, je to jeho zdaniteľný výnos.

Podlieha prepitné DPH?

Dobrovoľné prepitné sa do základu DPH nezahŕňa, pretože nie je protihodnotou za poskytnutú službu. Podmienkou je, aby bolo skutočne dobrovoľné a evidované oddelene od tržieb. Povinný príplatok za obsluhu je naopak súčasťou ceny a DPH podlieha vždy.

Musí sa prepitné evidovať v eKase?

Dobrovoľné prepitné nie je tržbou v zmysle § 2 písm. u) zákona č. 384/2025 Z. z., lebo nejde o platbu za tovar ani za službu; do eKasy teda nepatrí. Ide o záver z definície zákona, oficiálne stanovisko k prepitnému neexistuje. Povinná prirážka za obsluhu je naopak cena služby: patrí do eKasy aj do základu DPH.

Je prepitné na Slovensku oslobodené od dane?

Nie. K septembru 2026 neexistuje žiadny zákon, ktorý by prepitné oslobodzoval od dane z príjmov alebo od odvodov. Návrh na daňové zvýhodnenie prepitného z roku 2024 nebol prijatý a žiadna účinná reforma sa nechystá; diskusia o oslobodení beží v Česku, nie na Slovensku.